V koncovom bode siete sa používajú následujúce typy rozhraní :

rozhranie podľa normy IEEE 802.3 [1] (Ethernet) bytové domy a činžiaky

rozhranie podľa normy IEEE 802.11 [2] (WIFI) rodinné domy

Rozhranie IEEE 802.3 (Ethernet)

K rozhraniu je možné pripájať koncové zariadenia, ktoré vyhovujú špecifikácii IEEE 802.3

Fyzickú vrstvu rozhrania popisuje odporúčnie IEEE 802.3. Rozhranie je elektrické, 8 vodičové, 10BASE-T pre rýchlosť 10Mbit/s alebo 100BASE T2 pre rýchlosti 100Mbit/s. Všetky špecifikácie sú publikované v normách IEEE. Koncovým bodom siete je :

• vidlica RJ45 účastníckej prípojnej šnúry kategórie 5 (EN 50173 [3]) , v prípade že nie je inštalovaná účastnícka zásuvka,

• účastnícka zásuvka RJ45, ku ktorej sa pripája kooncové zariadenie pomocou príípojnej šnúry kategórie 5 ukončenej vidlicou RJ45

IEEE 802.11, nazývaný aj wi-fi štandard poukazuje na súbor Wireless LAN štandardov vyvinutých pracovnou skupinou 11 Štandardizačného výboru IEEE pre LAN/WAN (IEEE 802). Termín 802.11x je taktiež používaný na pomenovanie týchto tejto skupiny štandardov a nemal by byť používaný iba pre niektorý element tohto súboru. Neexistuje žiaden samostatný štandard 802.11x.

Rodina 802.11 v súčasnosti obsahuje šesť úprav techník komunikácie vzduchom, ktoré využívajú ten istý protokol. Najpopulárnejšie sú techniky definované pozmeňujúcimi návrhmi b, a a g pôvodného štandardu, ktorý pôvodne zahŕňal aj otázku bezpečnosti a neskôr bola prepracovaná v pozmeňovacom návrhu 802.11i. Ostatné štandardy rodiny (c-f, h-j, n) sú servisné vylepšenia, rozšírenia alebo opravy pôvodnej špecifikácie. 802.11b bol prvý všeobecne prijatý štandard. Nasledovali 802.11a a 802.11g.

Štandardy 802.11b a 802.11g používajú frekvenciu 2.4 GHz, ktorá môže byť rušená mikrovlnnými trúbami, bezdrôtovými telefónmi, Bluetooth zariadeniami a inými aplikáciami využívajúcimi túto frekvenciu. Štandard 802.11a už používa rozsah 5 GHz a preto nie je ovplyvňovaný zariadeniami z rozsahu 2.4 GHz.